Divoká výstavba z uplynulých desaťročí, ktorá mnohé obce a mestá pripravila o plochy na športovanie, je síce za nami a ihriská sa aj vďaka eurofondom vracajú späť, no ako sa zhodujú odborníci, pri výstavbe nových športovísk chýba mestám, obciam, prípadne školám jasný koncept a dlhodobá vízia. V dôsledku toho sú finančné prostriedky vynaložené neúčelne. „Mnohé školy, resp. obce využívajú aktuálne voľné zdroje či fondové riešenia, ktoré však nevedia pokryť náklady na celé športovisko, a tak tieto plochy „lepia“ podľa toho, na čo sa im podarí získať zdroje. Je to však cítiť a vidieť. Priestor pôsobí chaoticky, často je zle využitý, o inkluzívnosti ani nehovoriac,“ upozorňuje odborník Miloslav Jurík zo spoločnosti Studio 21. Spoločnosť sa zaoberá stavebnou, projekčnou a konzultačnou činnosťou v oblasti detských ihrísk, športových herných prvkov, cyklostojanov, ako aj smart riešeniami v mestách.

Životnosť športovísk

Aj obmedzený rozpočet sa pritom dá využiť účelne a riešiť priestor efektívne, no je potrebné si ešte pred začiatkom akejkoľvek investície urobiť jasno v jeho koncepte, poradiť sa s odborníkmi či nechať si vypracovať aspoň architektonickú štúdiu. „A až následne sa snažiť získavať zdroje a priestor postupne realizovať,“ radí Miloslav Jurík.

Jednou z najčastejších chýb je kúpa riešenia bez preverenia kvality produktu alebo referencií samotného dodávateľa. Takáto chyba môže mať za následok aj nízku životnosť riešenia. „Je to škoda, pretože okrem nákladov na samotné vybavenie treba započítať aj náklady na montáž, betonáž a pod., čo sú následne vyhodené peniaze. Je vhodnejšie vybrať riešenia, ktoré sú kvalitné, rokmi osvedčené a fungujú dlhodobo,“ podotýka. Veľmi dôležitá, no často opomínaná, je aj otázka kontroly danej plochy. Nároky športovísk na odolnosť voči vandalizmu sú určite iné v škôlke ako v škole, prípadne na voľne prístupných miestach či parkoch. „Najmä v prípade voľne prístupných riešení treba zvoliť najodolnejšie riešenia,“ upozorňuje.

Športoviská aj na malej ploche

Obce, mestá aj školy pritom pri hľadaní plochy na ihrisko zápasia s nedostatočným priestorom, a zväčša tak dostáva prednosť len jeden šport. „Aj na pár metrov štvorcových je však možné urobiť zaujímavé ihrisko, napríklad s využitím multifunkčných herných panelov či doplnením interaktívneho herného povrchu,“ hovorí Miloslav Jurík. Na obmedzenej ploche je tak riešením multifunkčné ihrisko. Je využiteľné jednak pre viaceré loptové hry, ako futbal, basketbal, hokej či floorbal a pod., a tiež pre voľnú hru detí. Možnosti výberu sú neobmedzené, dôležité je vytvoriť priestor, ktorý bude bezpečný. „Teda v prípade loptových hier ostane lopta vo vnútri ihriska, rovnako povrch musí byť vhodný. Dnes existujú riešenia, ktoré umožňujú, aby bol mäkký a nezaťažoval kĺby a zároveň vodopriepustný,“ dodáva Miloslav Jurík. Na Slovensku sú najčastejšie rozmery multifunkčných ihrísk 33×18 m alebo 40×20 m.

Pozor na hlučnosť

V minulosti boli často ihriskovými plochami aj vybetónované vnútrosídliskové bloky. V prípade návrhu však treba vždy myslieť na zvýšenú hlučnosť takýchto priestorov. „Klasické asfaltové ihriská s drevenými resp. plnými panelmi patria k hlučnejším riešeniam. Multifunkčné ihriská z kovovej tyčovej konštrukcie vykazujú výrazne nižšiu mieru hlučnosti pri nárazoch lopty,“ vysvetľuje Miloslav Jurík. Gumený povrch bude napríklad pri driblovaní s basketbalovou loptou menej rušný ako povrch z asfaltu či betónu.