Odborníci, ale aj detské a materské centrá, sú v strehu. Bezpečnosť detských ihrísk je ohrozená. Dôvodom je návrh zákona o zrušení Zákona č. 371/2019 o základných požiadavkách na bezpečnosť detského ihriska z dielne ministra hospodárstva. Zákon, ktorý platí ani nie rok, a o osude ktorého sa rokuje už v medzirezortnom pripomienkovom konaní, vychádza z platnej európskej legislatívy, pričom mal zaviesť systém kontroly dodržiavania povinností prevádzkovateľov, ako aj sankcie v prípade ich porušenia. Tým mal prispieť k skutočnej bezpečnosti ihrísk pre deti. Ministerstvo však teraz tvrdí, že zákon predstavuje „neprimerane prísnu reguláciu“. Odborníci s tým nesúhlasia. „Zákon nešiel nad rámec európskej normy EN 1176, ktorou je, mimochodom, Slovensko viazané, no keďže absentovali kontrola a sankcie, jej dodržiavanie bolo v mnohých prípadoch nedostatočné,“ upozorňuje autorizovaný architekt Juraj Jurík zo spoločnosti Studio 21. Spoločnosť sa zaoberá stavebnou, projekčnou a konzultačnou činnosťou, a to najmä v oblasti detských ihrísk, športových hracích prvkov, cyklostojanov, ako aj smart riešeniami v mestách.

Obchádzanie povinností

Hoci zákon vznikal po dlhej odbornej diskusii, ministerstvo ani nie po roku jeho účinnosti tvrdí, že zrušením zákona sa chce „predkladateľ vyhnúť stavu, kedy z dôvodu nadmernej regulácie budú nútení vlastníci detských ihrísk tieto ihriská zrušiť a stavu, kedy nebudú mať v podmienkach SR ani ďalšie subjekty záujem budovať nové detské ihriská práve z dôvodu neprimerane prísnej regulácie.“

„Toto je absolútne nesprávny argument – regulácia v zmysle zákona nejde nad rámec platnej normy. Prísnosť regulácie bude rovnaká bez ohľadu na existenciu zákona. Existencia zákona zabezpečí to, že sa norma bude reálne dodržiavať,“ podotýka odborník. Bez ohľadu na možné zrušenie zákona sú prevádzkovatelia zodpovední za stav detských ihrísk, ktoré sú podľa neho mnohé celoplošne po Slovensku v žalostnom stave. „V prípade úrazu na ihrisku budú znášať následky. Nový zákon tlačí prevádzkovateľov ihrísk riešiť situáciu tu a teraz a neodkladať problém do momentu, keď sa niečo prihodí. Cieľom prijatého zákona bolo, aby najmä v prípade nových ihrísk, často hradených z fondov EÚ resp. verejných zdrojov, boli dodržiavané platné normy a ihriská boli konečne realizované v súlade s nimi. Nástrojom bola nezávislá kontrola od odborných organizácií, ktoré sú kompetentné posúdiť správnosť zrealizovaného riešenia,“ vysvetľuje. Objednávateľ (mesto, obec, súkromný investor) túto kompetenciu a hlavne odbornosť vo väčšine prípadov nemá, mnohí investujú do detských ihrísk len raz či párkrát za svoj život, a dodávateľ tak ostáva bez kontroly. „To mnohé spoločnosti zneužívali a realizovali ihriská, ktoré neboli v súlade s platnou normou,“ upozorňuje Juraj Jurík.

Za pravdu mu dávajú aj výsledky kontrol Slovenskej obchodnej inšpekcie z minulosti. Pri tej poslednej až 79 % ihrísk a herných prvkov malo v bezpečnosti nedostatky. „Mnohé detské ihriská boli a sú realizované bez jasného konceptu priestoru, bez rešpektovania bezpečnostných odstupových vzdialeností, často s nesprávne navrhnutými a nesprávne realizovanými alebo chýbajúcimi povrchmi tlmiacimi pád,“ vysvetľuje Juraj Jurík. Problémom bola aj často neprofesionálna montáž herných prvkov, s nesprávne zrealizovanými základmi pre herné prvky, kde tak vznikalo bezpečnostné riziko pri hre detí. „Veľmi často sa zanedbávala aj pravidelná kontrola a údržba. Najmä v prípade rôznych hotelov, reštaurácií ale aj mnohých malých obcí, škôl či škôlok je veľmi nízke povedomie o bezpečnosti ihrísk a zrealizované priestory pre hru detí sú vyslovene nevhodné a nebezpečné,“ spresňuje odborník. Ako ukázali aj medializované prípady, úrazy sa pri zanedbávaní bezpečnosti môžu končiť fatálnymi následkami pre deti, za ktoré sa nezodpovedal nikto. To mal zmeniť práve nový zákon. „Rodič by nemal mať pri každom použití detského ihriska obavy zo zranenia, detské ihrisko by malo byť bezpečným priestorom pre hru detí. Takýchto priestorov je stále menej,“ konštatuje aj riaditeľka Únie materských centier Daniela Konečná. Ako podotýka, návrh zrušiť zákon sa únii javí ako nekoncepčný. „Odborné pripomienky už odzneli v kole jeho schvaľovania a zákon platí len krátko na to, aby bolo možné objektívne vyhodnotiť jeho vplyv. Náklady na postupnú opravu nevyhovujúcich prvkov nie sú podstatnou položkou,“ dodáva. 

Riziká zrušenia zákona

Ako dodáva aj Juraj Jurík, pre prevádzkovateľov nie je zákon neprimeranou záťažou. „Certifikácia (uvedenie do prevádzky) v slovenských podmienkach vychádza na cca 200-500 eur, podľa rozsahu ihriska. Z hľadiska celkovej ceny ihriska je to zanedbateľná suma, ktorá však zabezpečí nezávislú kontrolu odbornou organizáciou po realizácii a zvýšenú bezpečnosť novo budovaných detských ihrísk,“ podotýka Juraj Jurík. Tým by sa spravil podľa neho pozitívny krok aj smerom k budovaniu inkluzívnych ihrísk. „Špeciálne v prípade realizácie ihrísk s gumovým vodopriepustným  povrchom sa ich prístupnosť pre deti na vozíku výrazne zvyšuje,“ dodáva.

Paradoxne, s dodržaním požiadaviek zákona má zjavne problém aj samotné ministerstvo. V súčasnosti totiž neexistujú vyškolené a certifikované oprávnené osoby na výkon pravidelných kontrol, nakoľko spôsob ich školenia a certifikácie mal upraviť osobitný predpis, ktorý ale dodnes nebol prijatý. Nie je tak možné stihnúť termíny uvedené v zákone. „Tieto termíny je však možné predĺžiť novelou zákona a nerušiť zákon, ktorý je dobrý a ktorý vznikal po dlhej odbornej diskusii aj vzhľadom na skúsenosti okolitých krajín,“ prízvukuje Juraj Jurík. S tým súhlasí aj Únia materských centier.

MPK potrvá do 8.10.2020. Pre ďalšie podrobnosti pozri https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2020/398